česky slovensky english deutsch
 
 

 

 

 

 

 

 

 

 

 ... najdlhšie existujúci elitný švédsky regiment v tridsaťročnej vojne


Viac o regimente

MODRÝ REGIMENT (Starý modrý regiment - Altblau)
najdlhšie existujúci švédsky regiment v tridsaťročn

 Podrobnosti a historické zmienky, súvisiace s Altblau regimentom


Zloženie Modrého regimentu v bitke pri Breitenfelde v r.1631 - mušketierov 636, pikenierov 384, veliteľov 192 - celkom 1212 mužov (tvorili súčasť Modrej brigády spoločne s Červeným regimentom o celkovej sile 1979 mužov).
Zloženie Starého Modrého regimentu (Altblau regimentu) v bitke pri Lützene v r. 1632 (neobyčajne, len sám o sobe bez ďaľších regimentov, tvoril Starú Modrú brigádu – Altblau brigade) - mušketierov 486, pikenierov 432, veliteľov 192 - celkom 1110 mužov.

Ztraty pri Lützene - celkom aj s veliteľmi mala brigáda len 1110 mužov, bez veliteľov 918 mužov, po bitke, bez započítania ztrát veliteľov, ostalo 331 mužov a 381 ranených. Celkem mala brigáda padlých, zranených alebo nezvestných 63%.
V  tej najkritickejšiej fáze bitky útočil Altblau regiment v strede bojiska proti veľkej presile cisárskej pechoty a jazdectva a bez podpory vlastného jazdectva, které bolo na pravom krídle v chaose po smrti kráľa Gustáva II. Adolfa, ktorý ho predtým osobne viedol do útoku. Ťažké ztraty im tiež spôsobilo  delostrelectvo generalissima Valdštejna, veľmi dobre postavené na pahorku, kde stály veterné mlyny. Svojím  hrdinstvom si Altblau regiment vyslúžil obdiv aj u nepriateľa, ktorý niekto z vtedajších súčastníkov vyjádril vetou: „ A bojovali na tom mieste, akoby zabudli, čo je to ústup a na tom mieste aj padli.“
 

Prehľad - (počty po reformách švédskeho kráľa Gustáva II. Adolfa v r.1621)

 
regiment (pluk) - 1200 mužov
brigáda - prevažne 1800 mužov (3 bataliony alebo 12 až 16 kompanií), útvar iba na bojisku
kompanie - 150 mužov
batalion (polregiment) - 600 mužov, útvar iba na bojisku, neskôr aj jednotka mimo bojiská

Zdroj:
· Richard Brzezinski: The Army of Gustavus Adolphus (1 -- Infantry),
Osprey Publishing; London; 1991

· Richard Brzezinski: The Army of Gustavus Adolphus (2 -- Calvary),
Osprey Publishing; London; 1993

· Richard Brzezinski: Lützen 1632 -- Climax of the Thirty Years War,
Osprey Publishing; London; 2001


Článok z internetu:
"Staromodrý" útok na  Sv. Tomáša a študent ktorý zmizol

Aby skrotil rozpínavosť Habsburgovcov, vylodil sa švédsky kráľ Gustáv II. Adolf v júni 1630 spolu s expedičnou švédskou armádou na baltskom pobreží Pomoranska. Vojaci zapichli svoje vlajky do tamojšiej piesočnatej pôdy a (s väčšej časti boli negramotný) verili, že tieto zástavy sú posvätné a že ich ochránia pred  nebezpečenstvom. Okrem  iných to boli vojaci  žltého regimentu - telesnej stráže kráľa Gustáva (s českými emigrantami) - a modrý pluk generála Wrangela.
Ukoristené odevy v Mníchove dali vzniknúť novému modrému pluku, zatiaľ čo pôvodný modrý dostal prezývku "starý modrý" (Altblau). Za dva roky po vylodení zahynul kráľ v bitke pri Lűtzene, žltý pluk bol rozbitý. Zostal len "starý modrý", ktorý sa potom pod maršálom Torstensonom (už v službách kráľovnej Kristíny)  potĺkal po Európe od ničoho k ničomu, až o trinásť rokov neskôr obľahol Brno. Spolu s ním ďalší regiment Gótov (ako vtedy hovorili Švédom), lenže to už neboli pluky doslova švédske, ale zberba zverbovaná z celého Nemecka.
Proti "starým modrým" sa bránila bašta sv. Tomáša. Okolie vyzeralo inak ako dnes. Predovšetkým v miestach od dnešnej Lidické k triede Milady Horákové bol rybník s hrádzou. K rybníku ústila hlboká priekopa, ťahajúca sa západne od Brna. V priestore Koliště boli vypálené domy, aby neposkytovali úkryt útočníkom. Valy bašty dosahovali do dnešného parku na Moravskom námestí. K násypom sa tiahli švédske podkopy, čas od času ničené obrancami mesta.Veliteľom bašty bol statočný poručík Jan Steissen, posádku tvorila hrsť mušketierov a rota tovarišov vedená radným, Kraussom. Zvážme úžasnú statočnosť týchto civilných bojovníkov proti obrovskej presile skúsených žoldnierov tridsaťročnej vojny. Pri sústredenom útoku "starých modrých" z priestoru dnešnej triedy Milady Horákové a nemeckého pluku Mortaignovy pechoty útočiacej z dnešnej Lidické prispelo unaveným obrancom na pomoc päťdesiat peších dragúnov poručíka Pompestiho. Veľké straty útočníkov nepotvrdili heslo na zástave"starých modrých": "So šťastím do toho, a dosiahneme víťazstvo!". Nemali šťastie a víťazstvo nedosiahli.
Na pamiatku krutých a krvavých bojov o Tomášovu baštu bola postavená na Kolišti bližšie k tomášskému kláštoru, v susedstve liatinového kiosku s barometrom, pieskovcová socha študenta z tridsaťročnej vojny, so širákom a kordom. Stála ešte na rozhraní päťdesiatych a šesťdesiatych rokov pred začiatkom stavby nového divadla. Potom zmizla. Diely liatinového kiosku sa povaľovali pri Výpadovej bráne na Špilberku. Ani pamiatkári, ani mestský archív nemajú existenciu tejto sochy zdokumentované. Ani slovom, ani fotografiou. Keby teda niektorý z čitateľov vlastnil kresbu, fotografiu alebo pohľadnicu tejto sochy študenta, nech je tak láskavý a venuje jej reprodukciu (alebo zapožičia originál na kopírovanie) do redakcie tohto listu.

Zdroj:
http://www.brno-city.cz/halo-brno/text.php?clanek=144


 Výťah zo štúdie:

V piatok (30. júna 1645) ráno Brnenskí urobili výpad na dvoch miestach proti priekopám švédov pri sv. Tomášovi. Výpad sa nepodaril vinou zvedavých žien, ktoré proti prísnemu zákazu Souchého vybeholi na strechy pozrieť sa a tým upozornili nepriateľa. Pechota, ktorá zaútočila smerom ku cintorínu pri ceste do Komína vypudila Švédov z příkopy a niekoľko ich pobila, ale jazde, ktorá útočila smerom proti hrádzi,  sa viedlo zle. Tam švédsky pluk "Altblau" z Livónska rýchlo obsadil priekopy aj reduty a odrazil jazdu, ktorú viedol gróf z Bubna. Tomu bol kôň zastrelený. 5 vojakov zabitých a 8 ťažko ranených, na to  Souches rozkázal, by sa vrátili do mesta ....

V utorok (15. augusta  1645) ….
…..brnenskú baštu sv. Tomáša obhajoval osvedčený Sevison s mušketiermi a poručík Pompeati s 50 dragúnmi. Im bola pridelená časť kompanie tovaryšov a  meštianskych jazdcov  pod vedením radcu J. Kraussa v počte asi 70 mužov, ktorí boli postavený do opevneného kláštora, na vežu a na strechu chrámu. Útok podnikol vlastný  Mortaignov pluk od Nové ulice a najlepší Torstensonov pluk  nazývaný "Altblau" s podporou Rákóczyho uhorskej pechoty  z hrádze Tomášskeho rybníka . Útočníci za prudkej streľby obrancov s veľkým dôrazom vnikli do priekopy, posekali palisády a bez súcitu a ohľadu na poranených druhov prikladali rebríky ku hradbám. Jeden zástavník s niekoľkými vojakmi vyliezol až na hradbu, ale bol zabitý a svojimi zrazený do priekopy. Švédi ale tvrdošijne podnikli druhý útok. Niektorí sa dostali  až na obrubu hradieb, zoskočil na zem a rozrazili obrancov, ktorí boli prinútení uchýliť sa za dve priečky postavené predošlého dňa proti rohom, ktoré tvorili prednú stenu (cortina) s bokmi bašty.  V tom z opevneného kláštora prirazil Pompeati so 60 dragúnmi a zastavil útočníkov. To dodalo odvahy ostatným tak, že sa vrhli  na nepriateľa s takou odvahou, že Švédi boli donútení vrhnúť sa do priekopy za prudkej streľby. Dva hajtmani, jeden poručík a jeden praporčík boli zabití a traja kapráli s jedným závodčím zajatý. Závodčí žil ešte 15 dní a rozprával Souchemu, že Torstenson schválne podnikol útok na Jezuitský internát, chránený len študentami a mešťanmi, aby vojsko od sv. Tomáša  tam bolo  na pomoc, a tým aby ľahšíe šlo dobyť sv. Tomáša. Študenti a mešťania od  Jezuitov však odrazili útok, a veliteľ vo sv. Tomášovi, poručík Sevison, osvedčil svoju odvážnu statočnosť aj ten deň, ked nepriateľa statočne odrazil. V priekope bolo plno mŕtvol, medzi nimi aj jeden hajtman rodený z Brna, kde mal sestru, syn brašnéra, ktorý bol pri útoku  prvý.

Zdroj:
ŠVÉDOVÉ U BRNA ROKU 1645.
Na základe prameňov líčia
DR. FRANTIŠEK ŠUJAN
(Otisk z Časopisu Matice moravské)
 
V BRNE 1898
Tlačou Moravskej akciovej kníhtlače. - Nákladom vlastným.

© 2009 Altblau regiment, G66 s.r.o.     mapa stránky