česky slovensky english deutsch
 
 

 

 

 

 

 

 

 

 

 ... najdlhšie existujúci elitný švédsky regiment v tridsaťročnej vojne


Historický regiment

MODRÝ REGIMENT (Starý modrý regiment - Altblau)
nejdéle existující švédský elitní regiment v třicetileté válce (1624 - 1650)

Jeden z prvních uniformovaných peších regimentov v celej histórii švédskej armády a na svete. Zúčastnil sa vätšiny vojenských ťažení a bojoval v kľúčových bitkách švédskej armády od r. 1624 do r. 1650.

Svojím hrdinstvom ale aj vysokým percentom disciplíny si Altblau regiment vydobil uznanie a obdiv nielen v švédskej armáde, ale dokonca aj u nepriateľa.  Príkladom nech je zmienka Cisárskych po bitke pri Lützene: "A bojovali na tom mieste, akoby zabudli, čo je to ústup a na tom mieste aj padli.“

Modrý regiment vznikol v r. 1624 počas poľsko-švédskej vojny o Livonsko (dnešná oblasť Lotyšska a južného Estonska) z natívnych švédskych žoldnierskych jednotiek. Od r. 1632 je tento regiment spomínaný v bitke pri Lützene už ako Starý modrý regiment (Altblau regiment), ale oficiálne se tak nazýval údajne až od r. 1634. Keď v r.1635 došlo k ruzpusteniu troch zo štyroch najstarších švédskych „farebných“ regimentov (Zeleného, Červeného a Žltého - vznikaly medzi rokmi 1613 až 1627), ostal ako posledný práve Altblau, ktorý potom existoval až do r. 1650, kedy bol rozpustený.
Od roku 1629 sa formovaly aj nové švédske „farebné“ regimenty (napr. Oranžový, Biely, Hnedý a niekoľko čiernych), tie však do r. 1638 zanikly.

Velitelia regimentu a rok prevzatia velenia:

 
1624 - Hans Georg von Arnim
1625 - Maxmilian Teuffel
1627 - Hans von der Noth
1629 - Hans Kaspar von Klitzing
1630 - Hans Georg aus dem Winckel,
Od r. 1636 bol Altblau regiment pravdepodobne podriadený priamo hlavným veliteľom švédskej armády.
 
do 1641 - Johann Baner
do 1645 - Lennart Torstensson
do 1650 - Carl Gustaf Wrangel

 

Lennart Torstennson

 

Najvýznamnejšie bitky švédskej armády od zapojenia Švédska do tridsaťročnej vojny v r. 1630 - (v prevažnej väčšine uvádzaných bitiek a tažení je doložená účasť Altblau regimentu, a pokiaľ nieje uvedené inak, ide o víťazné bitky pre švédsku stranu.

 
6.7. 1630 - (niekde sa uvádza už 4.7.) - vylodenie švédskej expedičnej armády pod velením švédského kráľa Gustáva II. Adolfa na Pomoranskom pobreží Baltického mora pri Peenemünde. Tábor Švédov na Labe
17.9.1631 - bitka pri Breitenfelde
15.4.1632 - bitka na Lechu
16.11.1632 - bitka pri Lützene - padol kráľ Gustáv II. Adolf. Altblau regiment mal ťažké ztraty (63%), napriek tomu neustúpil v kritických fázach boja zo stredu bojiska ani proti niekoľkonásobnej presile, vrátane útokov ťažkej jazdy. Bitka bola nakonec pre švédsku armádu víťazná, ale ztrata kráľa na čas zastavila jej postup. Postavenie jednotiek obidvoch armád tesne pred bojom zachytáva dobová  rytina. Prehľad jednotiek bojujúcich na švédskej strane.

 

V boji s cisárskymi kyrysníkmi padol v bitke pri Lützene 16. novembra 1632 švédsky kráľ Gustáv II. Adolf

6.9.1634 - bitka pri Nördlingene - jedna z málo prehraných veľkých bitiev švédskej armády (kvôli daľšej vojne s Poľskom tu nebojovali hlavné švédske sily  - pravdepodobne ani Altblau regiment)
4.10.1636 - bitka pri  meste Wittstock
29.6.1641 - bitka pri Wolfenbütteli
2.11.1642 - druhá bitka pri Breitenfelde (od 27.10. 1642 obliehanie a 27.11. 1642 obsadenie Lipska)
6.3.1645 - bitka pri Jankove - Schématický rozpis rozdelenia vojsk
- Postavenie vojsk v poli pred bojom, v priebehu a koncom boja
- Prehľad jednotiek zúčastnených sa boja na švédskej strane
3.5. - 23.8.1645 - neúspešné obliehanie Brna ( 15.8.1645 sa Altblau regiment, ako jediná jednotka, prebil až za hradby Brna, ale v poslednej chvíli bol odrazený brnenskými posilami )
17.5.1648 - bitka pri Zusmarshausene
25.7.-26.7. 1648 - obsadenie Prahy na ľavom brehu Vltavy (Hradčany, Malá strana, Petřín, Strahov, atd …) a následné neúspešné pokusy o dobytie  pravého brehu. Boje trvaly aj po uzatvorení Vestfálskeho mieru (24.10.1648), ktorý tridsaťročnú vojnu ukončil , až do novembra 1648. Švédi z  Prahy  odišli po podpísaní mierovej zmlouvy 7.1.1649, no z niektorých posádok na Morave, predovšetkým z Olomouca, sa stiahli až po vyplatení všetkých reparácií cisárom v lete r. 1650.

Pravdepodobne se Altblau regiment zúčastnil aj dobývania a obsadenia Olomouca (1642 - 1650), Šternberka a ďaľších moravských miest a hradov, tiež hradu Sovinec. Je tiež takmer isté, že v rokoch 1639-1640, keď mal gen. Baner základňu v Brandýse nad Labem, sa pohyboval aj v týchto miestach.

Máte záujem o ďaľšie informácie o skutočnom Altblau regimente?

 

© 2009 Altblau regiment, G66 s.r.o.     mapa stránky